Dark Secret: 4.kapitola

7. dubna 2013 v 11:09 | Aya Azuresea |  Dark Secret
A poďme na to. Nech žije bludisko! Priznávam, môže to byť už otrepané, ale z vlastnej skúsenosti viem, že ľuďom nerobí najmenší problém zablúdiť aj v smiešnej trojposchodovej budove. Len sa priznajte, koľkí z vás potrebovali mapu, kým sa zorientovali na trase využívaných tried?



4. kapitola


"Je tu neskutočná kosa," posťažovala sa Ashley, keď zaliezla do postele a prikrývku si vytiahla až k brade.
"To mi hovor," zamumlala Pansy Parkinsonová a nakrčila nos. "Je to tu príšerné!"
"Myslím, že si rýchlo zvykneme," povedala Sasha. Brala to optimisticky a dokonca jej nevadilo ani to, že má posteľ blízko dverí a kedykoľvek ich niekto otvoril, do izby sa vohnal ešte väčší chlad.
Pansy zavrčala čosi nie práve slušného a obrátila sa na druhý bok.
"Dobrú noc," popriala svojim spolubývajúcim Sasha a zaľahla.
"Dobrú," odvetila Ashley a zavrela oči.
Spánok sa však nie a nie dostaviť a tak sa hádzala na posteli ako ryba na suchu.
Uvedomovala si, že čas, kedy sa s otcom stretnú v triede, sa nenávratne blíži. Už sa síce stretli v spoločenskej miestnosti Slizolinu, keď prišiel svojich zverencov skontrolovať, ale ani teraz jej nevenoval žiadnu pozornosť.
Bolo by ju to neskutočne potešilo, lenže poznala ho natoľko dobre, aby vedela, že to tak dlho nevydrží. Bolo jej výslovne povedané už pri stretnutí cez prázdniny, že nemá očakávať extra zaobchádzanie. Bude s ňou jednať ako s ktorýmkoľvek iným prvákom.
Cha, dobrý pokus, ocko. Každý ti skočil na lep, pomyslelo si dievča jedovito.
Silno zažmúrila oči a pokúsila sa vybaviť si Adamovu tvár. S ním jej bolo vždy dobre.
Napokon sa jej podarilo zaspať s myšlienkou, že hneď zajtra po vyučovaní mu napíše.
"Vstávaj, Ashley!" zatriasla ňou Sasha. Ashley sa rozospato posadila.
Obvykle vstávala včas, ale ešte si nezvykla na školský režim.
"Koľko je hodín?" spýtala sa medzi zívaním, keď na seba naťahovala pančucháče.
"Osem. Máme prakticky ešte hodinu do začiatku vyučovania, ale keď sa chceme poriadne najesť a nájsť triedy, mali by sme sa pohnúť."
"A čo Pansy?" zazívala Ashley opäť a už úplne oblečená mierila do kúpeľne umyť si zuby a učesať sa.
"Tá už je hore, pravdepodobne už odišla," odvetila Sasha.
Veľká sieň bola plná na prasknutie. Ashley až iskrilo pred očami z toho hluku a množstva ľudí.
"Myslím, že mám fóbiu z davu," zamrmlala svojej kamarátke. Sasha pretočila oči.
"Keby si nekecala. Je oveľa pravdepodobnejšie, že ju budem mať ja."
Druhé dievča skutočne vyzeralo dosť stiesnene. Ashley si aj tak neodpustila malú provokačnú poznámku:
"Hypochonder."
"Čože to?"
"Lekársky termín," zazubila sa Ashley. "Adam mi povedal, že sa tak označuje človek, ktorý si myslí, že má každú chorobu o ktorej počuje a pritom je zdravý ako ryba. Má to v hlave," a naznačila prstom pri sluche kolieska.
Sasha mykla plecami a vykročila k stolu.
Jediné voľné miesta boli vedľa plavovlasého chalana. Ashley, ako tá smelšia z oboch dievčat, sa vydala k nemu.
"Ahoj. Je tu voľné? Smieme si prisadnúť?"
Chlapec sa odvrátil od svojich kamarátov, s ktorými sa očividne na čomsi dobre bavili, a prebehol Ashley a Sashu hodnotiacim pohľadom. Napokon asi usúdil, že sa nestane nič, keď ho niekto uvidí v ich blízkosti, a povýšene prikývol.
"Ako sa voláte?" spýtal sa.
"Ja som Ashley Westcottová," zamrmlala čiernovláska a uhla očami.
"A ty?"
"Carterová, Sasha."
Chlapec sa uškrnul. Ich mená mu pravdepodobne prišli smiešne a príliš obyčajné.
"Ja sa volám Draco Malfoy. Môj otec je členom školskej rady."
Dievčatá si vymenili rýchly pohľad. Pochopili, že kto sa Dracovi nezapáči, nezapáči sa ani školskej rade a rozhodne nebude mať ľahký život.
"Mimochodom, ste čistokrvné?"
Vôbec to nebolo mimochodom, to bolo jasné.
"Pokiaľ viem, tak ja som," odvetila Ashley pomaly. "Mama bola z welšskej rodiny, už niekoľko generácií sa u nich neobjavil nečarodejník."
Pravda, väčšinu si vymyslela, ale radšej to než priznať nejakú rodovú "chybu".
"Otca si veľmi nepamätám, už asi nežije. Vraj to bol schopný čarodejník."
Malfoy vyzeral, že je s odpoveďou dostatočne spokojný. Sasha sa porýpala vidličkou v praženici a potom odpovedala aj ona:
"Obaja rodičia sú čarodejníci."
"Je niektorý z muklovskej rodiny?" prižmúril mladý Malfoy sivé oči.
"Nie," zavrtela Sasha hlavou a začala jesť.
"Potom je všetko v poriadku. Verím, že v Slizoline sa vám bude páčiť."
Dievčatá si tým ale až také isté neboli.
"Nate, rozvrhy."
Každý prvák vyfasoval od prefekta alebo prefektky kus pergamenu s časovým harmonogramom.
"Transfigurácia," prečítala Sasha s prižmúrenými očami drobné písmená. "Asi sme dojedli."
Vstala a potiahla Ashley za rukáv. "Poď."
Ashley poslúchla a vstala.
"Už idete?" spýtal sa Draco ťahavým tónom.
"No, áno, nechala som si učebnicu v izbe," kŕčovito sa usmiala Ashley. V živote sa jej nestalo, aby musela v jednom okamihu toľko klamať.
"Fajn, uvidíme sa pred učebňou."
Ashley sa opäť tak čudne usmiala a doslova vystrelila z Veľkej siene, vedená svojou kamarátkou.
"Vďakabohu, že sme odtiaľ vypadli!" vydýchla si Sasha a vydala sa k schodisku.
"Máš pravdu. Z Draca mám zimomriavky," otriasla sa Ashley.
"No, buď sa prispôsobíme, alebo sme v keli," odvetila kamarátka filozoficky.
"Máš poňatie kam ideme?" spýtala sa Sasha, keď Ashley vytrvalo vpádala do každej chodby s presvedčením, že na tú správnu jednoducho musí naraziť.
"Nie," priznala nakoniec zúfalo.
Dievčatá sa zničene dovliekli na koniec chodby a rozhliadli sa.
"Hodina už trvá päť minút. Sme v haj..."
"V háji zelenom," opravila Ashley svoju kamarátku okamžite. Sasha sa začervenala. "Prepáč."
Chvíľu bezradne hľadeli na všetky strany, akoby čakali, že sa znenazdania zjavia turistické značky alebo niečo podobné.
"Zablúdili ste, dievčatá?"
Obe až podskočili. Nečakali, že tu okrem nich dvoch ešte ktosi je. Napokon sa Sasha pozrela nahor - a s otvorenými ústami schmatla Ashley za ruku. Nebola zo seba schopná vydať hláska.
"To je...obraz!" zašepkala tmavovláska a pristúpila bližšie k stene.
O kúsok vyššie než siahala Ashleyina hlava sa z obrazu usmieval mladík, o niekoľko rokov starší od nich. Bol oblečený v modrom kabáte a nohaviciach rovnakej farby a do netypicky tmavých očí mu padali ľanovo-biele vlasy.
"Ehm...ahoj? Volám sa Ashley a toto je Sasha," ukázala Ashley na kamarátku. "Môžeš nám poradiť, kadiaľ sa ide do učebne transfigurácie?"
Chlapec sa usmial.
"Ja som Evan," uklonil sa. "Je mi ľúto, že nemôžete ostať dlhšie. Nikto tadiaľto často nechodí. Museli ste poriadne zablúdiť," usmial sa.
Vstal z kresla, na ktorom sedel, a upravil si manžety na rukávoch. "Sledujte ma. Pôjdem tak, aby ste stíhali."
Keď konečne zastali pred učebňou, ubehlo takmer dvadsať minút z hodiny.
"Zaklop!" štuchla Sasha kamarátku do chrbta.
"Prečo ja?!" sykla naspäť.
Sasha neodpovedala, len cúvla a dala tak najavo, že Ashley má voľné pole. Tá sa pozrela na kamarátku vražedným pohľadom a potom sa rozlúčila s Evanom.
"Ďakujeme za pomoc. Pokúsime sa za tebou čoskoro prísť."
Chlapec sa usmial a potom zmizol z rámu.
Ashley sa zhlboka nadýchla, slabo zaklopala na dvere a potom vošla.
"Dobré ráno, pani profesorka. Prosím, prepáčte, že sme sa tak veľmi omeškali, no museli sme niekde nesprávne odbočiť. Mrzí nás to," vysypala zo seba. Profesorka McGonagallová na ňu prísne pozrela ponad rám okuliarov.
"Sadnite si. Keďže je to váš prvý deň na Rokforte, body vám nestrhnem. Aby ste si však zapamätali, že neskoré príchody na moje hodiny sa nevyplácajú, samostatne si naštudujete kapitolu, ktorú vám zadám na konci hodiny, a vypracujete esej."
"Ale..."
"Bez poznámok, slečna Westcottová."

"Ako poviete, pani profesorka," zamumlala Ashley pokorne a sadla si do lavice, nasledovaná Sashou. Vydýchla si. Mohlo to dopadnúť oveľa, oveľa horšie. Ak by im strhla body, razom by sa prepadli na najposlednejšiu priečku v Slizoline.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama