Dark Secret: 5. kapitola

17. ledna 2015 v 15:16 | Aya Azuresea |  Dark Secret
A koniec prvého ročníka! Tešíte sa na ďalšie?



5. Kapitola

Keď odchádzali z hodiny, prešiel popri nich Malfoy aj so svojimi dvoma kumpánmi a tak, aby to dievčatá počuli, zatiahol:
"Nechápem, ako tu niekto môže zablúdiť. Ani vy dvaja nie ste takí tupí, alebo áno?" uškrnul sa na Crabbea a Goylea. Tí sa podliezavo zasmiali.
"Neznášam ho," zahundrala Sasha a zagánila na Dracov chrbát niekoľko krokov pred nimi.
"Ale má pravdu," vzdychla Ashley zahanbene. "Nikto iný neprišiel neskoro. Len my dve."
"No tak! Veď sme z toho vyšli dobre. Jedna esej - je tam toho!"
"Písala si už nejakú esej? A na zvitok pergamenu?"
Sasha uhla pohľadom. "É - nie. Zatiaľ."
Ashley pokrútila hlavou. A čím bližšie boli k žalárom, tým viac jej sťahovalo žalúdok.
"Čo je s tebou?" spýtala sa jej kamarátka ustarostene.
"Ja mám...eh...trému."
"Z čoho?"
"Z profesora Snapea."
Sasha nadvihla obočie. "Uznávam, že vôbec nepôsobí priateľsky, ale až tak?"
Ashley radšej mlčala.
Dole v žalároch bola zima. Ashley ďakovala Merlinovi, že si pod habit (pre istotu zapnutý až ku krku) vzala namiesto tenkého svetra, patriaceho k školskej uniforme, oveľa teplejší pletený kardigán.
Sotva si žiaci Slizolinu a Chrabromilu posadali do lavíc, dnu vošiel profesor Snape. Tmavovláska sklonila hlavu k doske stola, pokrytého zaschnutými zvyškami elixírov, ktoré nešli odstrániť, a zárezmi od nožov na krájanie prísad.
Nehrozilo, aby niekto čo len pípol. Profesorov odstrašujúci výraz by zaručene zavrel ústa aj tomu najzhovorčivejšiemu človeku pod slnkom. V učebni, ktorá sa pravdepodobne nachádzala pod úrovňou hladiny jazera, toto jeho nadanie vyniklo ešte viac, než mimo školy. Ashley sa v jeho prítomnosti vždy bála otvoriť ústa a radšej sa schovávala za Adamovým chrbtom, čo jej otca pravdepodobne hnevalo, no na jeho tvári sa nikdy nedalo rozoznať, čo sa mu preháňa hlavou. To ju desilo ešte viac.
"Kúzla," jeho hlas sa predral do Ashleyinho vedomia, "a zbytočné švihanie prútikom majú v tomto predmete málo miesta, či sa vám to páči, alebo nie. Elixíry sú možno najzložitejším odvetvím mágie. Naučiť sa naspamäť niekoľko zaklínadiel zvládne každý hlupák. Umenie pripravovať elixíry však nie je pre hlupákov a prinajmenšom polovica z vás bude považovať za úspech už len to, že dokážu postúpiť do ďalšieho ročníku. Však, pán Potter?"
Tón Snapeovho hlasu ťažko prezrádzal akékoľvek emócie. Jediné, čo sa dalo s istotou určiť, bolo, že znel nebezpečne.
Potter preľaknuto zložil brko a na pergamene sa vytvorila atramentová machuľa. Nesedel ďaleko a tak Ashley dokázala rozoznať niekoľko slov.
"Očividne si niektorí myslia, že dávať pozor na mojich hodinách predstavuje zbytočnú námahu. Ubezpečujem vás, že sa veľmi mýlia. Strhávam Chrabromilu päť bodov. Môžete poďakovať pánu Potterovi."
Ashley by najradšej niečo povedala, no namiesto toho sa len zamračila na obzvlášť nepeknú škvrnu. Nebolo to fér. Veď si len robil poznámky!
"Niečo sa vám nepozdáva, slečna Westcottová?"
Ten hlas bol ako zárez do živého. Ashley nasadila neutrálny výraz.
"Nie, pane. Všetko je v poriadku."
Snape stisol pery a odkráčal k tabuli. Zvyšok hodiny už nič nenarušilo, len prevracanie listov v učebniciach a škrípanie bŕk po pergamene. Ashley občas hodila kradmý pohľad smerom k Harrymu. Usilovne písal a už ani nezdvihol hlavu - asi preto, aby neprišiel do kontaktu s pohľadom profesora elixírov.
Zdalo sa, akoby prešli dlhé hodiny, kým zazvonilo. Ashley rýchlo nahádzala veci do tašky a chcela nasledovať Sashu, keď ju zastavil profesorov hlas:
"Vy tu zostaňte, slečna Westcottová."
"Nie," hlesla potichu a pozrela na kamarátku, akoby ju tá mohla zachrániť. Sasha však len bezradne pokrčila plecami.
Ashley sa zhlboka nadýchla a vykročila ku katedre. Vzdialenosť medzi ňou a jej otcom sa snažila udržať čo najväčšiu.
Snape počkal, kým ostatní študenti neodídu, a mávnutím prútika zavrel dvere.
Chvíľu sa len uprene díval na Ashley a dievča silou-mocou odmietalo opätovať pohľad. Hrýzla si spodnú peru - aký hlúpy zlozvyk! - a popruh tašky zvierala priam kŕčovito.
"Tvoje chovanie sa vôbec nezhoduje s mojimi predstavami. Neželám si, aby ktokoľvek spochybňoval moje rozhodnutia. Nijako. A ty nie si výnimkou. Rozumieš?"
Ashley naďalej mlčala, bledá ako stena. Jej výraz zodpovedal jedinej túžbe - byť od neho čo najďalej. Akékoľvek city však šli bokom. Nezáleží na tom, či je jeho dcéra alebo nie, pokiaľ je v škole.
"Mám pocit, že som sa na niečo pýtal." Vždy, keď stíšil hlas, Ashley prebehli po chrbte zimomriavky. Viac než kedykoľvek predtým si želala, aby bol nablízku Adam. A ľutovala svoje rozhodnutie, ktoré učinila na vlakovej stanici. Mohla sa zaťať a ostať doma, v bezpečí pred týmto príšerným mužom. Jej otcom.
"Rozumela som, pane," zašepkala a stále odmietala akýkoľvek očný kontakt.
"Dovoľ mi, aby som ti pripomenul, že cez prázdniny sme sa na niečom dohodli. Mala by si na to myslieť."
"Môžem už odísť, pane?"
Štítila sa ho. Bolo to očividné.
Nečujne vzdychol a obrátil svoju pozornosť k papierom na stole.
"Áno, slečna Westcottová, môžete ísť. A pamätajte, čo som vám hovoril."
Ashley sa bez pozdravu zvrtla na päte a čo najrýchlejšie opustila miestnosť. Srdce jej bilo až kdesi v hrdle.
Sasha ju čakala na konci chodby. Ustarostene si prezrela jej bledú tvár.
"Vyzeráš, akoby si videla ducha. Čo ti urobil?"
"Nič," zahundrala Ashley. "Išlo len o to, čo sa stalo na hodine."
"Veď si nič nespravila!"
"Sasha, prosím, nechaj to tak," pípla čiernovláska a pridala do kroku. "O chvíľu začína čarovanie, mali by sme sa poponáhľať. Neviem, ako ty, ale ja mám na dnes problémov až-až."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama